25. 7. 2022

Asociácia pre zelené strechy sa stala víťazom Slovenského kola EEPA 2022

Európska cena za podporu podnikania (EEPA) sa podieľa na vyhľadávaní a oceňovaní úspešných projektov zameraných na podporu podnikania. Víťazné projekty „Zelené Strechy pre odolnejšie Slovensko“ a inovácia Learn and Lead postupujú do európskeho kola.  

Cieľom Európskej ceny za podporu podnikania je odmeniť výnimočné projekty a iniciatívy, ktoré podporujú podnikateľské aktivity. Tiež zvýšiť povedomie o podnikaní a povzbudiť a inšpirovať potenciálnych podnikateľov. Iniciatívu organizuje Európska komisia a na Slovensku ju zastrešuje Slovak Business Agency.

Tento rok sa do súťaže prihlásilo 9 projektov. Celkovým víťazom národného kola súťaže sa stal projekt Asociácie zelených striech a zelenej infraštruktúry, s názvom Zelené Strechy pre odolnejšie Slovensko. Projekt bol nominovaný v kategórii podpora udržateľnej transformácie. Iniciatíva sa zameriava  na šírenie osvety ohľadne benefitov zelených striech a iných adaptačných opatrení, ich popularizáciu medzi odbornou a laickou verejnosťou, ako aj vzdelávanie v oblasti navrhovania, realizácie a údržby vegetačných striech podľa štandardov pre zelené strechy.

Realizácia zelených striech v súvislosti s adaptáciou na zmenu klímy dáva veľký zmysel, pretože tieto strechy zmierňujú tepelné ostrovy v mestách, ochladzujú a zvlhčujú okolité prostredie, zadržiavajú dažďovú vodu, zachytávajú prach a CO² z ovzdušia a znižujú strácajúcu sa biodiverzitu v mestách. Asociácia sa prepája s podobne zameranými organizáciami, podnikateľmi zaoberajúcimi sa architektúrou a udržateľnosťou. Asociácia v rámci návrhov, konzultácii a realizácii zelených striech spolupracuje  aj s inštitúciami, ako sú napríklad Prezidentská kancelária, ministerstvá a samosprávne kraje.  Taktiež je súčasťou European Federation of Green Roof & Wall Associations a členom českej sekcie Zelené strechy.

Druhým najvyššie bodovaným projektom, ktorý postupuje do európskeho kola súťaže  je inovácia Learn and Lead od spoločnosti Learn & Lead Innovation s.r.o., Projekt bol nominovaný v kategórii investovanie do podnikateľských zručností. Táto inovácia  prepája svet vzdelávania a podnikania. Prebúdza záujem o podnikavosť a leadership u tých, ktorí vzdelávajú a rozvíja kultúru neustáleho vzdelávania vo firmách a u tých čo podnikajú, či vedú tímy. Ústrednými myšlienkami inovatívneho konceptu vdelávania sú rozvoj programov celoživotného vzdelávania pre učiteľov aplikáciou princípov : prístup zameraný na potreby žiaka a sebarozvoj učiteľa pomocou Learn & Lead prostredníctvom 9 princípov moderného človeka.

Ďalšie projekty ktoré sa zapojili do súťaže EEPA 2022

• Projekt Circular Slovakia –  je verejno-súkromnou platformou na podporu obehového hospodárstva, ktorá spája obchodné spoločnosti, vládne a znalostné inštitúcie, združenia a mimovládne organizácie s ambíciou urýchliť prechod na zelenšie a obehové Slovensko.
• Projekt Exportéri.sk – Iniciatíva exporteri.sk poskytuje podnikateľom najdôležitejšie informácie pre exportné aktivity na jednom mieste.
• Projekt Youtube portál Natur Pack  – vzdeláva a zvyšuje povedomie o téme odpadov verejnosť, samosprávy i výrobcov. 
• Projekt ITAPA – Informačné technológie a verejná správa je už 21 rokov vrcholovým eGovernment podujatím na Slovensku. Je to platforma najväčších konferenčných podujatí o digitalizácii a nových technológiách na Slovensku.
• Projekt  Econec –spoločnosť ECONEC na trh prináša unikátne, inteligentné a efektívne technologické riešenia pre rozvoj jednej z čoraz viac využívanej a populárnej formy cestovného ruchu – cykloturistiky a mikromobility.
• Projekt Ženy podnikajte – podpora žien v začiatkoch aj v rozbehnutom podnikaní prostredníctvom právneho a biznisového vzdelávania. Projekt, ktorý zahŕňa niekoľko aktivít na podporu žien v podnikaní
• Projekt Objav Udržateľné Slovensko – mapuje, medializuje a podporuje udržateľné turistické aktivity, zaujímavosti, ciele, miesta a projekty naprieč slovenskými regiónmi.

O zelených strechách

Zelená strecha je živou plochou, ktorá sa stáva útočiskom pre hmyz, vrátane včiel, skvelo zadržiava prívalovú dažďovú vodu, zachytáva prach a CO2, avšak v prvom rade pomáha znižovať teplotu v rozhorúčených budovách a mestách. „Ak si uvedomíme obrovskú plochu, ktorú strechy budov tvoria v meste, zistíme, že nad hlavami máme gigantické žiariče, ktoré nielen cez deň, ale hlavne počas letných nocí do okolia sálajú horúčavu. Pre predstavu, aký významný prínos má zelená strecha, hovorí jeden z reálnych prepočtov: kým teplota klasickej strechy môže mať v lete 50 až 80 ⁰C, teplota zelenej strechy je v horúcom dni len okolo 30 ⁰C,“ vysvetľuje Branislav Siklienka, predseda Asociácie pre zelené strechy a zelenú infraštruktúru. 

Chýbajú zákony a politiky

V oblasti rozvoja zelených striech sme úplne na začiatku cesty. „Hoci to nikto zatiaľ nepočíta, odhadujeme, že na celom Slovensku je v porovnaní s vyspelejšími „zelenými“ krajinami iba 300-tisích metrov štvorcových zelených striech, ktoré  v drvivej väčšine prípadov vybudovali súkromní developeri,“ dopĺňa Branislav Siklienka. Výzvou sú podľa neho napríklad čísla z Nemecka, kde len vlaňajší ročný prírastok zelených striech predstavoval 7,2 milióna m2. Celkovo je v tejto krajine vegetáciou pokrytých vyše 120 miliónov m2 striech. Samotný Mníchov má na strechách vyše tri milióny m2 zelene a Štuttgart ešte o milión viac. Zaostávame aj za Českom, s porovnateľnou kultúrnou a ekonomickou štartovacou čiarou, kde sa už zelená viac ako 1,9 milióna m2 striech a ročne ich pribúda približne 300 tis. m2.

Asociácia plánuje v najbližších rokoch intenzívne spolupracovať s Ministerstvom životného prostredia SR a Slovenskou agentúrou životného prostredia na začlenení zelenej infraštruktúry do trvalo udržateľných stratégií u nás. Pojem zelenej strechy alebo zelenej fasády sa totiž v legislatíve dlho nenachádzal a žiadne ministerstvo túto tému nezastrešovalo. Asociácia tiež vidí potenciál vo využití a uplatnení už existujúcich štandardov partnerských organizácií, ktoré dobre fungujú, napríklad v škandinávskych krajinách, v Nemecku alebo susednom Česku.

Základ pre tvorbu regulácií, pravidiel podpory a tvorbu príslušných zákonov existuje. Vláda totiž v roku 2019 schválila dokument s názvom Envirostratégia 2030.

Mestá ušetria na kalamite

Okrem štátu a širokej verejnosti sú pre Asociáciu partnermi napríklad stavebné a architektonické fakulty, architekti, developeri, stavebníci, záhradníci. Kľúčovým partnerom sú však samosprávy. Jednou z dôležitých zmien, ktoré by chcela Asociácia dosiahnuť je, aby mestá pri povoľovacom stavebnom konaní brali do úvahy ako zelenú plochu aj samotnú strechu.

A platí to aj pre Bratislavu, ktorej magistrát má vcelku kvalitnú a prepracovanú ekologickú stratégiu. „Na škodu však je, že Územný plán hlavného mesta prekvapivo za zelenú strechu považuje len plochu nad podzemnými garážami, ale nie samotnú strechu. Tým, že sa developerom vegetácia na budove nezapočítava do koeficientu zelene, nemotivuje ich to do budovania živých zarastených striech. Veľmi by pomohlo, aby sa k stanovenej povinnosti vybudovania zelených plôch mohli započítať aj samotné zelené strechy,“ konštatuje Branislav Siklienka.

Svetové metropoly zelené strechy vo veľkom budujú s úmyslom šetriť nie len zdravie obyvateľov, infraštruktúru, ale aj mestský rozpočet, pretože znižujú dopad kalamít. „Už roky sme, napríklad v Bratislave, po prudších letných búrkach často svedkami zaplavených podjazdov, či celých úsekov ciest. Významne k tomu prispievajú práve strechy stavieb, ktoré rovnako ako spevnené plochy veľmi rýchlo posielajú vodu do kanalizácie. A tá, logicky nestíha. Už desaťcentimetrový substrát vegetačnej strechy pokrytý vhodnými rastlinami pritom dokáže v prípade prívalových dažďov jednorazovo zadržať 20 až 50 milimetrov zrážok. Aj to je argument, prečo by sa mesto malo ich budovanie všemožne snažiť,“ vysvetľuje Branislav Siklienka.

Viac informácií sa dozviete na stránke: www.zelenestrechy.org