slovník logistických pojmov

Technická, ekonomická a organizačná činnosť a súbor objektov a zariadení spojených so skladovaním.

Schopnosť objektu zachovávať nepretržite bezchybný (a teda prevádzkyschopný) stav počas skladovania a prepravy pri dodržaní predpísaných podmienok; číselne sa vyjadruje napr. stredným časom skladovateľnosti.

Zariadenia a prostriedky slúžiace na skladovú manipuláciu a uloženie zásob v sklade (napr. regály, rámy, zakladače a pod.).

Súčet skladovacích plôch a priľahlých dopravných ciest alebo dopravných uličiek v sklade.

Jednotka (kus, l, kg, balenie, zväzok, paletová jednotka atď.) uloženého materiálu v sklade.

Tovar, ktorý možno ložný priestor i nosnosť dopravného prostriedku úplne využiť.

1. Zložený materiál na voľnom priestranstve,

2. Dočasne vymedzený priestor na skladovanie, napr. časť voľného staničného priestranstva na prechodné uloženie prepravovaného tovaru.

Skladiskový stroj, pri ktorom unášacím prostriedkom je vyhŕňacie reťazové pásmo na výložníku.

Samostatný objekt alebo priestor určený na ukladanie zásob.

Prepravka, z ktorej po vyprázdnení možno zložením vytvoriť objemovo menšiu jednotku.

Ohradová, skriňová alebo stĺpiková paleta, ktorú po vyprázdnení možno zložiť a vytvoriť tak objemovo menšiu jednotku.

Obal, ktorého konštrukcia a vlastnosti umožňujú, že ho možno zložiť bez porušenia spájacích prvkov na minimálny objem a pred naplnením ho možno rozložiť do pôvodného tvaru a veľkosti.

Kontajner, z ktorého po vyprázdnení možno zložením vytvoriť objemovo menšiu jednotku.

Tovar, ktorý rýchle podlieha skaze pôsobením mikroorganizmov alebo fermentov (napr. mäso, mäsové výrobky, čerstvé huby, chlieb a pod.); pri jeho preprave sú potrebné ochranné opatrenia proti vplyvom vysokých a nízkych teplôt (chladenie, vetranie vykurovanie a pod.).

Náklad, ktorý sa môže počas prepravy znehodnotiť.