slovník logistických pojmov

1. Organizácia alebo osoba, ktorá uzaviera s dopravcom prepravnú zmluvu; spravidla je uvedená v prepravnej listine menom a adresou (v námornej preprave sa používa aj názov naloďovateľ, ak ide o odosielateľa podávajúceho konosamentú zásielku).

2. Organizácia alebo osoba, ktorá sama alebo prostredníctvom inej osoby podáva zásielku na poštovú prepravu; spravidla je na zásielke uvedená a môže ňou disponovať až do dodania príjemcovi.

Súhrn úkonov súvisiacich s uzavretím kontajnerovej prepravnej zmluvy.

Schopnosť nákladu, prepravného prostriedku, prepravného obalu alebo balenia, fixácie alebo ich kombinácie odolávať silám vznikajúcim pri nárazoch v dopravnom prostriedku a deformáciám, ktoré by mali nepriaznivý vplyv na ich ďalšie používanie.

Schopnosť kontajnera odolať vonkajšiemu namáhaniu pôsobiacemu pozdĺžne dynamickým zaťažením.

Schopnosť kontajnera vyhovieť príslušnej skúške odolnosti proti poveternostným vplyvom

Obal s držadlami alebo inak prispôsobený na pohodlný odnos.

Chladiace, vyhrievacie alebo chladiace i vyhrievacie zariadenie konštruované predovšetkým na pripojenie ku kontajneru alebo na odpojenie od neho, ak je premiestňovaný rôznymi druhmi dopravy.

Preprava zásielky po inej ako smerovacej ceste.

Hmotnosť zásielky neurčená vážením, ale odhadom.

Časť dopravy charakterizovaná určitým organizačným celkom a riadením, používajúca prevažne určitý druh dopravného prostriedku alebo dopravného zariadenia; rozoznávame tieto odbory dopravy: železničnú, cestnú, riečnu, námornú, leteckú, mestskú a špeciálnu dopravu.

Čas určený prepravnými podmienkami, v ktorom sa má zásielka (napr. cestovná batožina, spešnina alebo poštová zásielka) prevziať.

Úkon, ktorým preberá príjemca zásielku po skončení prepravy v stanici určenia.

Činnosť dopravcu súvisiaca s prepravou určitej zásielky (napr. prevzatie zásielky na prepravu, kontrola obal a neporušenosti zásielky, polepenie zásielky).

Miesto alebo územný obvod, pre ktorý je zriadená zastávka osobnej alebo nákladnej linky cestnej dopravy.

Čas stanovený technologickým postupom úkonov, po ktorých je určité prevádzkové zariadenie obsadené daným úkonom alebo vozidlom.